Teritórium
Teritórium
Čo je to vlastne teritórium? Najskôr treba vysvetliť, čo ním nie je: rozhodne to nie je presne vymedzené územie, ktorého hranice by boli pevne stanovené a nemenné. Teritórium môžeme chápať ako územie, na ktorom sa nachádzajú členovia jednej svorky a je vyznačené pachovými značkami. Môžu sa prekrývať, môžu medzi nimi byť medzery. Ich veľkosť je ovplyvnená početnosťou a druhom koristi, počtom a vlastnosťami vlkov vo svorke, povahou terénu a inými faktormi. Teritórium môže meniť tvar a veľkosť podľa sezóny (napr. v dobe rodenia a výchovy mláďat sa môžu zmenšovať, alebo zväčšovať). Vlky samotári dokonca nemajú teritórium žiadne.
Teritorialita je veľmi užitočná vec - zaisťuje, aby počet jedincov v oblasti neprekročil počet, ktorý sa tam môže uživiť. Čím menej zveri v oblasti je, tým sú revíry väčšie ak je ich menej, tým pádom sa v oblasti vyskytuje menej vlkov. Naopak keď je zveri dostatok, sú revíry menšie a je ich viac.
V letnom období sa dá teritórium rozdeliť na tri časti: domov I. stupňa, domov II. stupňa a lovecký revír.
Domov I. stupňa – nora
Nory vlky zakladajú v dobe rozmnožovania. Rodia a vychovávajú v nich mláďatá. Gravidná vlčica dokončuje budovanie nory už tri týždne pred narodením mláďat. Vlčica a členovia svorky môžu vybudovať niekoľko takýchto nôr.
Väčšina brlohov sú diery vyhĺbené v piesčitej pôde. V tundre bývajú brlohy zakladané v eskeroch (nánosy piesku a štrku). Nora býva často umiestnená vysoko v prudkom svahu blízko vody a jeho poloha umožňuje nezakrytý výhľad na široké okolie. Výhľad však nie je to najdôležitejší - omnoho dôležitejší je dobrý odtok vody z vyššie položených miest.
Vstupný otvor má v priemere 35 - 63 cm a býva oválny. Za ním nasleduje tunel, ktorý môže byť rovnako veľký, ale väčšinou býva väčší a je dlhý 1,8 - 4,3 m. Tunel je zakončený guľatým priestorom, kde ležia mláďatá. Tento priestor vlčica úzkostlivo udržuje v čistote.
Jeden brloh môže mať aj niekoľko vchodov, pred hlavným vchodom býva kopa vyhrabanej zeme.
Domov II. stupňa
Tým je priestor okolo brlohu, ktorý alfa samec označkoval močom. Do tohto priestoru je cudzím vlkom zakázaný prístup.
Lovecký revír
Táto oblasť je omnoho väčšia ako domov II. Stupňa. Jeho veľkosť je závislá na dostupnosti potravy a konkurenčnom tlaku ostatných svoriek. Veľkosť tiež ovplyvňujú iné faktory, ako dostupnosť vodných zdrojov a množstvo úkrytov v krajine. Ako úkryty sú využívané rôzne miesta obrastené hustou vegetáciu. Na týchto miestach vlky odpočívajú a zakladajú si brlohy, ale nikdy tu nelovia. V lesnatých oblastiach s dostatkom potravy je lovecký revír veľký iba niekoľko desiatok km2, ale v pustinách môže mať rozlohu až 1300 km2. K označeniu svojho revíru používajú vlky predovšetkým zvukové signály. Týmto signálom je skupinové vytie pred odchodom na lov. V zimnom období sa takto rozdeľujú revíry iba na jednu noc, preto v zime vlky vyjú častejšie než v lete.